V príprave na tento maratón som v júni nabehal 111 km, v júli 123, v auguste 147,5 a v septembri 183 km (do tohto objemu je započítaných aj 90 km na bicykli delené 2,5). Týždenný priemer predstavoval 32 km a najdlhší beh 27 km. Na Viedenský maratón v apríli 2009 týždenný priemer 3 mesiace pred maratónom bol 25,7 km, čo mi prinieslo čas 4:06:05, ale na strane druhej, s mojim doterajším najväčším objemom - 33,5 km týždenne, som na Bratislavskom maratóne 2008 dosiahol 4:29:29. 

Preto ak som chcel ísť teraz pod 4 hodiny, rozhodol som sa 3 týždne pred maratónom pre 4 dňovú očistnú polo hladovku, jedol som iba surové ovocie a zeleninu, aby som navykol organizmus čerpať z rezerv a zhodil, aj v rámci nasledujúcej diety, 4 prebytočné kilogramy, pre ľahší krok. Počas tejto "hladovky", keďže s hladovkami mám nejaké skúsenosti, som aj veľmi zľahka trénoval.

Počasie počas maratónu bolo viacmenej priaznivé, až na silnejší vietor.

Od 4. do 30. km som sa však skrýval za Mariánom Hamadom z Veľkých Uheriec, za čo mu ďakujem (skončil v čase 3:51:17). Medzičas na polke sme mali 1:49:11 a všetko išlo podľa plánu.

Bez náznakov kŕčov som prebehol aj môj kritický 26. km, čo ma povzdbudilo, ako aj to, že na 30. km som mal čas 2:37, a až na náznaky kŕčov som sa cítil dobre.

Na 31. km som však prvý krát, z preventívnych dôvodov, radšej prešiel do chôdze a na chvíľu som si chcel sadnúť do jedného jogového sedu (s natiahnutými chodidlami vedľa bokov) s úmyslom pretiahnuť stehenné svaly, lebo od 29. km sa už začali ozývať mierne kŕče. Ešte než som dosadol dostal som intenzívne kŕče, keďže k tak pomerne veľkému a náhlemu pretiahnutiu som pristúpil dosť neskoro na čo vyšťavené svaly zareagovali opačne, a tak som mal problém sa z tej polohy dostať a myslel som si, že som už skončil, resp. že to už viacmenej iba odkráčam a že to zďaleka už nebude odhadovaný čas medzi 3:58 – 4:03 hod. Samozrejme, pred maratónom som pripúšťal aj horší čas, keďže maratón je nevyspytateľný, ale dával som tomu len na 20%.

V nasledujúcich dvoch kilometroch som striedal chôdzu s behom, ale potom kríza prešla a ďalšie 3 km (od 33. do 36. km) som k môjmu prekvapeniu bežal bez prestávky, aj keď pomaly.

Na začiatku 34. km som pred sebou zbadal tiež trápiaceho sa, práve oddychujúceho, chodiaceho Petra Šafárika (tento svoj 2. maratón nakoniec skončil v čase 4:06:22, podobne ako ja vo Viedni na jar, ale pri jeho tohtoročnej Barcelonskej premiére mal čas hlboko pod 3:50). Petrovi nesadol energetický gel užitý na 25. km a od 30. km začal mať problémy. (Otočku na polmaratóne mal na sekundu presne o tri minúty lepšiu ako ja).

( V pozadí Nám. maratónu mieru, kde som v r. 1992 štartoval nie len svoj svoj prvý maratón, ale zároveň v jednom behu aj prvý polmaratón. Až neskôr som sa dozvedel, že polmaratón sa beháva ako preteky bežne).

Na začiatku 37. km som z „taktických“ dôvodov začal vždy po 200 metroch prechádzať do cca 30 metrovej chôdze, lebo sily som už mal asi len na 1 km súvislého behu, po ktorom by mohli nastať také kŕče, ktoré by ma položili, ktoré by som už nemusel ani rozchodiť, nie to rozbehať. Na spomínanom kilometri som začal veriť, že by som to mohol napriek problémom s kŕčami zvládnuť pod 4 hod.

Môj spolu pútnik od 36. km, p. Ervin Podrožný z Českého Těšína, ročník 1941 (k 4. 10.2009). Slúžil mi ako „maják“, lebo neustále bežal vyrovnaným tempom, a ja som ho počas posledných 5-tich km predbehol možno aj 20 krát, ako aj on mňa. Bol to už jeho viac než dvestý maratón.

Na 40. km mi hodinky ukázali 3:44:04. To som už bol presvedčený, že ak na mňa nespadne meteorit a pod., konečne to dám po 17 rokoch opäť pod 4 hodiny.

Rozhodujúci nástup! trhák!... 

Tento krát som to stihol za 3:58:19.  Ešte 300 m pred cieľom som sa dal asi na 5 sek. do podrepu, aby ma nepoložili kŕče na cieľovom koberci, na ktorom ma stihol predbehnúť ešte jeden bežec. Ak by som sa s ním chcel pretekať, nemuselo by sa mi to vyplatiť.

Pán Ervin Podrožný to stihol v čase 3:59:36.

Pod 4 hodiny maratón to po mne ešte stihlo 16 bežcov a bežkýň, medzi nimi aj ďalšia Dúbravčanka - Viera Závadová, pri svojej maratónskej premiére, celkovo tretia vo svojej kategórii. Posledný z nich to stihol o dve sekundy „dvanásť“, teda 2 sek. pod 4 hod. Sedemnástemu za mnou štvor hodinová  hranica ušla len o 11 sekúnd. Toho som sa pred maratónom obával. Osem krát som sa totiž od r. 2006 neúspešne pokúšal znovu prejsť cez túto hranicu; aj keď vo väčšine prípadov to bolo len  želanie, nie reálna šanca.

Prvý krát sa mi to podarilo na MMM v r. 1992 v čase 3:50:20). Keď sa mi to tu opäť konečne, na 9. pokus podarilo (3 maratóny z nich som medzitým bežal ako súkromné na Žeeznej studničke v Bratislave), cítil som sa ako keby som vyhral 1. miesto v športke. Takže podarilo sa mi to doosiaľ len v mojom prvom a desiatom maratóne.

Dušan Sitek, ročník 1955, spolu pútnik zo Schneebergu, len o necelú minútu zaostal za svojim maximom v polmaratóne z júna 2009, aj keď šiel maratón (neviem či sa toto už niekomu na Slovensku podarilo). Ale v maratóne si spravil osobák, zlepšil ho viac ako o 15 minút, a to na 3:16:22. A to je päťdesiatnik! (Nevídalý výkon Dušan. Opakovane gratulujem! Len to netreba ale Dušan preháňať, lebo ako sa hovorí, prepínanie môže viesť k trvalej invalidite a pomalšie v konečnom dôsledku človek ďalej zájde...).

Ako vyplýva z tabuľky nižšie, aj keď som mal vo Viedni takmer o 8 min. horší čas, štvrtú desiatku maratónu som tam zabehol o 7 minút rýchlejšie než v Košiciach:

Košice 10/2010 (3:58:19)

Viedeň 04/2009 (4:06:05)

Na záver:

Veteránske rekordy v maratóne a polmaratóne pre tých ktorý sa po 35-ke cítia starí a po štyridsiatke starcami :-) (k októbru 2019):

Číslo 35 je zlomové nie len v samotnom maratóne, keď sa hovorí, že maratón sa začína až na 35. kilometri, ale je zlomové aj čo sa týka najvyššej výkonnosti maratóncov. Po 35-ke pri rovnakom tréningu začína výkonnosť v maratóne alebo polmaratóne vo všeobecnosti klesať. Tomu nasvedčujú aj najlepšie svetové maratónske a polmaratónske výkony. Sú však aj výnimky!

Portugalčan Carlos Lopes v r. 1985 utvoril svetový rekord (2:07:12) keď mal 38 rokov a dva mesiace! a olympijský rekord (2:09:21) rok predtým, teda ako 37 ročný. Aj Haile Gebrselassie utvoril v r. 2008 svetový rekord (2:03:59) keď už mal 35 a pol roka. Ďalšou kuriozitou je najlepší maratónsky výkon štyridsiatnikov. Nezabehol ho Keňan, ale Mexičan - Andres Espinosa v r. 2003 v Berlíne v čase 2:08:46. Vtedy bol zároveň zabehnutý aj svojho času svetový rekord tiež nie najmladším, vtedy 34 ročným Paulom Tergatom. Ten vtedy len o sekundu predbehol svojho "vodiča" Samuela Korira. Kto vie, ako by to vtedy dopadlo, keby to bolo naopak, a teda, že Tergat by robil vodiča Korirovi... a či by z toho nebol ešte lepší výkon ako spomínaný svetový rekord Haileho Gebrselassieho...

Azda najväčšou veteránskou bežeckou kuriozitou je výkon Fauju Singa, ktorý s turbanom na hlave a pol metrovou bradou zabehol v r. 2006 maratón za 5:40:04 vo veku 93 rokov, čo je svetový rekord v tejto nabitej kategórii (nad 90 rokov). No bol by som ale zvedavý, či v tejto kategórii ešte niekto maratón nie že  zabehol, ale či sa o neho vôbec pokúsil...a ak, či to aj prežil... To ale nie je všetko, tento pán s behom začal až ako 87 ročný, aby zlepšil povesť svojho Sikhského etnika v Kanade. A kto vie, možno práve preto, že nebehal celý život, dosiahol taký skvelý čas. 

Ak už by som mal mať nejaký bežecký vzor, tak potom tento posledne spomínaný. Je zaujímavé, že tento maratónec – deväťdesiatnik nenabehal zrejme ani polovicu z toho čo ja, no napriek tomu je držiteľom svetového rekordu... 

Slovenské maratónske maximum zabehol Róbert Štefko časom 2:09:53 pred desiatimi rokmi v Londýne, kde navyše nie je tak rýchla trať ako napr. v Berlíne. S týmto časom by v 1. polroku 2007 dosiahol 22. najrýchlejší svetový maratónsky výkon. Pre porovnanie, ešte do minulého roku (2007) bol traťový rekord Košického maratónu 2:12:35. Aj Róbertovi Štefkovi, ročník 1968, víťazovi Košického maratónu 1999, to po 35-ke už nebehá tak rýchlo. Napriek tomu na Majstrovstvách ČR pre r. 2008 v pol maratóne aj maratóne zvíťazil nie len v kategórii B, ale aj v A-čku. Jeho čas na tomto maratóne zaostal oproti jeho maximu o cca 14 minút.

Maratón kategórie: 

35 - 40 rokov:

1. Haile Gebrselassie (ETH) 2:03:59, Berlín 2008 (zároveň absolútny svetový rekord),

2. Carlos Lopez (POR) 2:07:12 (taktiež svojho času absolútny svetový rekord, a to vo veku 38 rokov!).

Slovák Robert Štefko je 72. v tejto kategórii (2:12:35, Praha 2004). Inak druhý najlepší čas v maratóne vôbec, a zároveň najlepší v kategórii do 34 rokov, je 2:04:26, taktiež od Haileho, ktorý v 2007 ako 34 a pol ročný týmto časom v Berlíne tiež prekonal absolútny svetový rekord (dovtedy Paul Tergat 2:04:56 z 2003). Keňania Duncan Kibet Kirong a James Kwambai na tohtoročnom maratóne v Rotterdame (2009) zabehli zhodne 2:04:27 (desatiny sekúnd sa v maratóne neuvádzajú), čo predstavuje tretí a štvrtý najlepší čas vôbec.

40 - 44 rokov: Andreas Espinoza (MEX) 2:08:46 (2003). Druhý najlepší čas 2:10:32

45 - 49 rokov: 2:14:16

50 - 54 rokov: 2:19:29, (Pavol Obraz SR 2:34:42)

55 - 59 rokov: 2:25:56

60 - 64 rokov: 2:36:30

65 - 69 rokov: 2:41:57 (Slovák Vincent Bašista s časom 3:00:04 je 37. v kategórii; ale prvý za r. 2008)

70 - 74 rokov: 2:54:48

75 - 79 rokov: 3:04:53

80 - 84 rokov: 3:39:18

85 - 89 rokov: 4:34:55

Nad 90 rokov 5:20:00

Polmaratón kategórie:

35 - 39 rokov:

1. Paul Tergat 59:10, ešte z r. 2005 (pričom Tergat, dokonca v slabšom čase - 59:17, držal od r. 1998 do r. 2005 absolútny svetový rekord, keď mu svetové prvenstvo vzal o jednu sekundu Samuel Wanjiru. Tomuto ho potom vzal Haile Gebrselassie časom 58:55, ktorý ho aj Wanjiruovi vrátil späť, keď  Wanjiru neskôr zabehol polmaratón za 58:33).

Nad 40 rokov 1:02:28

Nad 50 rokov 1:06:42

Nad 60 rokov 1:14:15

Nad 70 rokov 1:21:41

Nad 80 rokov 1:39:28

Nad 85 rokov 2:00:05